8.2. 1913 – Zo seriálu populárno-náučných článkov To i to o alkohole
„Medzi bojovníkami proti opilstvu vidíme teda všetkých dobroprajníkov ľudu, zastupiteľov skoro každej triedy spoločenskej, lež nevidíme medzi nimi všemohúci štát a židov-krčmárov! Štát nezakročí proti tejto všeobecnej kliatbe a nevšimne si búrlivé prosby obecenstva, aby krajinským zákonom zavrel krčmy aspoň v nedeľu, bo práve s pomocou tohto hnusného zvyku ťažké milióny ťahá z vrecák ľudu!“
„Za šenkom stojac židák, usmieva sa a „priateľsky“ víta každého, kto do krčmy vkročí; k službe hotový je každému, núka a podáva tovar svoj, ešte aj viac dá, jako si kto žiada, bo on je dobrý a radodajný! Aby dobrej vôle narobil, sám ponúka svojich hosťov, ale čo je to? Tú dobrotu, to požehnanie, to zdravie, tú silu, čo on druhým tak štedre ponúka, on sám ani len neoblíže!“
1915-1916 – Denník zo severného frontu
„Božská Prozreteľnosť ju (vojnu) využíva ako výchovný prostriedok, aby opäť vychovala ľahkomyseľné ľudstvo k obsažnejšiemu, vážnejšiemu životu.“
20.2. 1920 – článok Mládež slovenská
„Udatný plavec, keď sa ráznymi údermi hodí do bystrých vĺn Váhu, nie v tom nachádza radosť a pôžitok, že dostane sa na druhý breh, ale vtedy oplýva duša jeho nadšenosťou, keď pracuje proti prúdu a cíti svoje víťazstvo nad vlnami. Nie odpočinok, nie oddýchnutie, ale snaha, túžba, borba je vrchol najčistejších pôžitkov!“
14.9. 1920 – článok Rovnoprávnosť na Slovensku (kritizuje poštátnenie katolíckeho gymnázia v Nitre a uprednostňovanie telovýchovnej činnosti spolku Sokol na úkor katolíckeho Orla na tomto gymnáziu)
„Ubíjanie, potieranie nás nezlomí, lebo zbiera v srdciach našich rozhorčenosť, ktorá je nebezpečnou silou. My sme doma – my máme v prvom rade právo si rozkazovať v domove našom, tým väčšmi máme právo protestovať, keď nás kto z vlastného domu vyhadzuje.“
1923 – článok Prečo sa združujeme
„Len náboženstvo môže spriateliť rozvadené triedy spoločenské a nový vývin zabezpečiť spoločnosti ľudskej.“
„Láska k národu je následkom odvrátenia sa od Boha sfalšovaná, mylne a záhubne vysvetľovaná. Tu musí prísť zase náboženstvo a posvietiť do mylných pojmov lásky k národu. Láska k národu nie je nenávisť voči druhým národom, nie je pohŕdanie inými, ale je oduševnená práca za pozdvihnutie národa; je plnenie svojich povinností v záujme národa; je svedomitý a čestný život, aby sme hanbu nepriniesli žiadnym priestupkom na meno národa svojho; je práca, aby sme národ náš pred ostatnými národmi našimi výdobytkami oboznámili. Národ žije zo žertví jednotlivcov a nie jednotlivci z národa – myšlienku túto sebažertvy k udržovaniu a rozkvetu národa tak potrebnú len náboženstvo vie ľuďom dôrazne pripomínať, aby sme vedeli za národ postrádať, obety prinášať a pracovať. Len náboženstvo vie povzbudzovať k láske k národu bez opovrhnutia a nenávisti istých národov, bo lásku nezakladá na protive k iným národom, ale na príkaz Boží, ktorý je plativý i vtedy, keby iného národa nebolo a ktorý zaväzuje i tam, kde kontrola svetských zákonov alebo ľudských ohľadov nezasahuje.“
1923 – článok Laická morálka
„Spoločenský život vystavený je na rozličných obetách jednotlivcov. Záujmy jednotlivcov často sa križujú a súladný život spoločenských jednotlivcov s protivnými záujmami môže byť docielený len vzájomnou ústupčivosťou, to jest tým, že jednotlivci celkom alebo čiastočne zriekajú sa svojich záujmov, alebo záujem jednotlivcov podriaďujú záujmu všeobecnému. Sú to ťažké obety, no nevyhnuteľne potrebné sú k spoločenskému životu, bez ktorých by život ľudský bol bojom všetkých proti všetkým.“
1923 – článok Pokoj ľuďom dobrej vôle
„Sociálne boje chlebodarcov a robotníkov všetkého druhu pod menom socializmu vyhodili na povrch života celú sústavu učenia smerujúceho k zabezpečeniu rovnováhy spoločenskej a chytráctvo plemenného Žida Marxa bolo tou náhodou, že pod jeho menom čo marxizmom sa snaha táto ďalej vzmáhala. Menu tomuto reklamu tak hlučnú robili, že to ten dojem robilo na ľudí, akoby bol býval prvým, ktorý zásady sociálnej spravodlivosti bol ustanovil. Kdežto vecou dobre známou je, že Marx a jeho nasledovníci ničoho nového svetu nepriniesli, iba len väčšiu nenávisť jednej triedy voči druhej vzbudili. To všetko, čo Marx a socializmus hlásal, je dobre a zle prevzaté učenie kresťanstva, ktoré od prvopočiatku svojho jestvovania hlásalo, že bez vzájomnej lásky a spravodlivosti nie je možný kľudný ľudský život.“
1924 – článok Bohatí – chudobní
„Preto si musíme upovedomiť, že nepriateľom nielen slovenskej ľudovej strany, ale i samého slovenského národa je ten, kto rozduchuje rozdiel medzi gazdom a bírešom, medzi boháčom a chudobným, lebo slovenský národ je národ chudobných ľudí; medzi Slovákmi nieto kapitalistov a boháčov, čo sú, to sú už čechoslovákmi, a tí nie sú v ľudovej strane zorganizovaní.“
1924 – článok Nový výkrik bratov z Ameriky
„Buďte nám verní, vytrvajte pri nás v ďalšom boji za Boha a za národ! Dožijeme sa tej radostnej chvíle, keď vy a my, dve naše fronty nateraz tak veľmi vzdialené, sa budeme môcť spojiť v radostnom objatí na posvätnej pôde vzkrieseného Slovenska, lebo väčší a svätejší je Boh, než by nevernosti stáleho a trvalého víťazstva doprial.“
1924 – článok Rakušiacka politika na Slovensku (naráža na skutočnosť, že Česi podľa vzoru starého Rakúska používajú zásadu „rozdeľuj a panuj“ na roztrieštenie jednoty v Slovenskej ľudovej strane)
„Ak sa chceme dožiť víťazstva, neodstupujme od jednotného tábora slovenskej ľudovej strany za žiadnu cenu! Nepodporujme žiadnu novú stranu. Lebo len hlupák ide za tým, kto mu ukazuje straky po koloch! Čo Slovák – to ľudák – vytrvajme!“
1924 – článok Alleluja (napísaný k Veľkej noci ako analógia medzi prenasledovaním Ježiša Krista v 1. storočí a protikresťanským bojom v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia)
„Ukrižuj a ukrižuj! – ozýva sa i dnes vôkol nás, a to s takým rozochvením, že niet nikoho z vodcov boja tohto protikresťanského, kto by si bol dal odpoveď na otázku: a čo potom, keď skutočne vyhodí ten národ Krista a učenie Jeho z lona svojho? Či vie tomu národu kto potom nahradiť toho Krista a Jeho učenie? Či myslel kto na to, že hrob ten, ktorý sa každým kultúrnym bojom pripravuje Kristovi a Jeho cirkvi, môže sa stať hrobom národa, v záujme ktorého sa ten hrob pripravuje?“
„Na púhy materializmus bez kresťanského idealizmu založený život nemôže dlho obstáť a národ v materializme vychovaný a len za hmotou bažiaci ako suchá vŕba v zelenej prírode stojí ostatným národom otupný a cudzí.“
1924 – článok Kto nie je s nami, proti nám je
„Ukazujú sa po Slovensku strany, ktoré viac-menej otvorene si osvojujú heslo autonómie, no k Slovenskej ľudovej strane, ktorá je matkou programu autonómie a ktorá je i najvýbojnejšou horliteľkou za tú našu autonómiu, k tejto Slovenskej ľudovej strane sa tieto naoko autonomistické strany nielen nepridržujú, ba naopak, proti nej sa stavajú a ľudovú stranu všemožne sa oslabiť usilujú. V tomto vidím ja nebezpečenstvo autonómie pod rúškom autonómie! Kto úprimne chce sa dožiť autonómie Slovenska, nebude ani zakladať ani podporovať iné strany mimo Slovenskej ľudovej strany.“
1924 – článok Andrej Hlinka (pri príležitosti jubilea 60. narodenín Andreja Hlinku)
„Buďme hrdí na to, že sme „hlinkovci“ a že pod práporom tak írečitého Slováka bojujeme. Dajme si záležať na tom, aby sme na prápor ten hanby nikdy nepriniesli a aby sme pod prápor ten čím viac nových bojovníkov priniesli. Vlaje prápor po Slovensku: Za Boha životy – za národ slobodu. Nech žije Andrej Hlinka, mučeníckou korunou oslávený vodca národa!“
1925 – článok Ale sa prezradili
„Argaláš, socialista, komunista a pokrokár ničoho nechcú mať s Kristom – kresťan teda ničoho nesmie mať s nimi. Niš im neverte, ničoho im nedajte! Ani peňazí ani hlasu – však sa oni polepšia alebo vykapú!“
1925 – článok Budeme sláviť Husa? (o zaradení výročia upálenia „kacíra“ J.Husa medzi štátne sviatky)
„Páľme pamiatky Husove, páľme odznaky nášho otroctva, páľme to, čo s Husom, s jeho pôsobením a jeho kultom súvisí. A pri každej slávnosti Husovej nechže si obnoví slovenský národ svoj slávnostný sľub: Čechmi nikdy nebudeme a katolíckej cirkvi sa nikdy nezriekneme! A keď si k tomu ešte pri každej slávnosti pripomenieme, že znásilnenie toho katolíckeho presvedčenia stalo sa v znamení toho, ktorý mal údajne proti otrockému znásilňovaniu ducha pracovať, keď z roka na rok pri plameňoch nevereckej knihy českej slávnostne sa zaviažeme, že za slovenský národ žiť a zomrieť chceme, myslím, že slávnosť tá úplne zodpovie terajším oslavám Husovým, na ktorých sa toľko štve proti Rímu a proti katolíckej cirkvi a tak oslavy tie úplne vyhovejú očakávaniam terajšej väčšiny.“
1930 – vystúpenie J. Tisu na pôde Zväzu československého študentstva v Prahe v rámci cyklu prednášok o programoch politických strán
„Láska k sebe, láska národa svojho je prirodzeným prikázaním, bez ktorého nie je mysliteľný pokrok. Pravda ako láska k sebe neznamená sebeckosť, tak ani nacionalizmus neznamená šovinizmus. Láska k sebe musí byť živou silou, nesmie sa však zvrhnúť v sebeckosť, tak živým, akčným musí byť i nacionalizmus bez toho, že by sa spotvoril v šovinizmus.“
„Náboženstvom ovplyvňovaný nacionalizmus – heslo „Za Boha – za národ!“ – najistejšie zabezpečuje čo najintenzívnejšie uplatnenie sa lásky k svojmu národu pripomínajúc pozitívnym mravným záväzom vo svedomí činorodú lásku k národu bez toho, že by toto rozpätie síl vyvolať muselo žiarlivosť druhých národov, keďže nesmie narážať na záujmy iných, ani naštrbovať práva druhých národov. Nacionalizmus pacifistický je toľko, ako nacionalizmus náboženstvom vedený, je čiara politická za Boha – za národ.“
„Katolícka mravouka hovorí, že poslednou, najvyššou formou mravnosti je prirodzenosť ľudská: čo zdravému rozumu ľudskému zodpovie, čo prirodzenosti ľudskej je primerané, to je i mravné dľa Božských zásad, lebo však Boh čo stvoriteľ rozumu ľudského a prirodzenosti ľudskej zrovnalosti túto do ľudskej prirodzenosti zasadil.“
„Politika slovenská nielen preto, že národ slovenský nemá v sebe ostrých a krikľavých triednych rozdielov, lež i preto, že je vychovaný školou kresťanskou rovnoprávnosť ľudí tak dôsledne prízvukujúcou, nemôže byť iná než demokratická. Ako malý národ, záleží mu na každom jednotlivcovi a odkázaný je na spoluprácu každého svojho člena: pôjde teda vždy cestou demokratickou i v boji za práva svoje.“
1930 – článok Pokoj Slovákom!
„Záujmy národa slovenského sa ťažko uplatňujú, ťažké boje sa musia deň čo deň prevádzať, no korene jestvovania národa nie sú ohrozené – preto národnou i mravnou našou povinnosťou je byť lojálnymi voči štátu česko-slovenskému; nezdráhali by sme sa však vyhlásiť: národ je prednejší než štát, akonáhle by sme slovenský národ ohrozený videli.“
1931 – prejav J. Tisu v parlamentnej rozprave o vládnom vyhlásení k hospodárskej kríze
„Spomínam si na návštevu nášho priateľa Scotus Viatora, ktorý v r. 1922 sa ma pýtal: Vy Slováci a katolíci, ako sa staviate za slovenský priemyseľ, keďže je on židovský a maďarský?
My sa za slovenský priemyseľ nie preto bijeme a exponujeme, že je maďarský a židovský, ale v slovenskom priemysle vidíme chlebodarcu mnohých nezamestnaných Slovákov a slovenských rodín.“
1931 – prejav J. Tisu na zhromaždení miestnej organizácie HSĽS vo Vysokej nad Oravou
„Judáši vždy dostali odplatu – ale mali zlý koniec.“
1932 – príhovor k slovenskej mládeži na slávnosti Ústredia slovenského katolíckeho študentstva
„Liberalizmus, kapitalizmus, socializmus jeden druhému podáva ruku a zrovnávajú sa v tom, že vylučujú Boha, popierajú vplyv mravných zásad v riadení sveta. A opojený svet rýchlym tempom svojich úspechov stavia vežu kultúry a až neočakávane vtedy, keď si už myslí, že je na poslednom stupni, nastáva zmätok, hospodárska kríza, Babylon.“
„Len katolícky svetový názor je v stave priniesť svetu mier a rovnováhu.“
„My veríme v Boha Stvoriteľa, ktorý v podobe zákonov prírody vštepil vôľu svoju do sveta.“
„Vecnosť pripravuje a udržuje osobnú príťažlivosť vedúceho činiteľa, ktorého kúzlo je podmienené tým, či sa verejnosť vie pozerať naň s tým presvedčením, že je ochotný a schopný až do krajnosti ísť v sebaobetavosti pre celok a verejnosť.“
1932 – z prejavu na zvolenskom zhromaždení príslušníkov HSĽS a SNS
„Či sa v Otčenáši neobraciame rovnako k Pánu Bohu katolíci a evanjelici? Ty, evanjeliku, nemodlíš sa „Buď vôľa Tvoja“, ako katolík? Tu je prameň našej spolupráce.“
1932 – prejav v rámci Dňa mladého Slovenska v Bánovciach nad Bebravou
„Odbúraný priemysel slovenský, ožobráčené roľníctvo, nezamestnané robotníctvo a existencie pozbavená inteligencia slovenská dokazujú, že aj toto heslo bolo, bohužiaľ, hodne uplatňované u nás. Preto niet iného východiska z dnešnej neutešenej situácie, ako chopiť sa zasa Štúrových ideálov, pamätať na krásne časy minulosti, keď evanjelik Štúr chodieval na katolícku faru do Maduníc ako do „svätyne národnej“ k Hollému. Vtedy nebolo revnivosti medzi povedome zmýšľajúcimi Slovákmi, vtedy evanjelik Štúr nieže uznať, ale priamo poukazovať mohol na hodnotu katolíckych duchov, ako boli prímas ostrihomský Rudnay, Bernolák, Fándly, Bajza, Palkovič atď. Musia prísť časy dorozumenia medzi Slovákmi v tom duchu, ako ony stvorili spoločné schôdzky mysliacich duchov katolíckych a evanjelických na katolíckej fare v Čachticiach a na fare v Hlbokom.“
1932 – prejav na zhromaždení slovenských železničiarov
„Socializmus je systém zakrnutý a pomocou neho, ako jednej krajnosti, sa spoločenský poriadok vyriešiť nedá. Je predsa u nás známe, že socializmus len v programoch hlása záujmy celku, ale keď sa dostane k moci, napomáha jedincom na úkor celku.“
